Poloha a prírodné pomery Z histórie obce Kaštieľ v Hertníku Kostol v Hertníku Drobné sakrálne pamiatky
Zo života ľudí O školstve v Hertníku Kultúra a šport Turistika a rekrácia
Kostol v Hertníku
Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je popri kaštieli druhou dominantou obce. Jeho fundátorom bol syn Šimona Forgáča, Žigmund (1557 - 1621), hornouhorský hlavný kapitán apalatín Uhorska. Nový kostol začal stavať v roku 1607 neďaleko staršieho, múrom ohradeného dreveného objektu, ktorý dal zbúrať v roku 1610. Starší kostol v obci je doložený aj písomne, v listine z roku 1355 a traduje sa, že bol postavený zo vzácneho tisového dreva. Tisy vraj v minulosti rástli i v hertníckom chotári, južne od dediny, no vyrúbali ich niekedy za prvých Forgáčovcov. Nový murovaný kostol posvätil dňa 29. januára 1612, na štvrtú nedeľu po Zjavení Pána, kardinál František Forgáč (1560 - 1615), ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas. Kostol bol zasvätený s v. Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici a sv. Františkovi. Výber patrocínií zjavne súvisel s osobami, ktoré boli zakladateľovi kostola, hertníckemu zemepánovi Žigmundovi veľmi blízke, teda s jeho manželkou Katarínou a bratom, ktorý konsekráciu kostola vykonal. Všetky tieto skutočnosti dodnes pripomína latinský nápis na mramorovej tabuli v predsieni kostola. Samotnú posviacku potvrdzuje aj 11 konsekračných krížov. Kostol bol vybudovaný v retardovanom gotickom slohu. Je jednoloďový, s polygonálnou svätyňou, pristavanou sakristiou a na západnej strane s predstavanou vežou. Svätyňa má renesančnú sieťovú a loď valenú klenbu s lunetami. Klenba svätyne dosadá na hlavice prípor, spočívajúcich na oblých konzolách, zdobených maskou alebou mušľou. Na južnej strane kostola je zamurovaný renesančný portál. Hertnícky kostol prešiel počas svojej existencie viacerými úpravami. Najstaršia, písomne doložená je oprava z konca šesťdesiatych rokov 19. storočia. Bartolomej Krpelec vo svojej monografii o Bardejove a jeho okolí uvádza, že si ju vynútil katastrofálny stav kostola, v ktorom sa od roku 1863 kvôli narušenej statike a prehnitému krovu už údajne ani nemohli konať bohoslužby. Viditeľným výsledkom tejto opravy bola nielen čiastočná výmena barokového interiéru kostola, ale aj výstavba dvojstupňových oporných pilierov k jeho západnej a južnej stene.. Posledná generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1975. Práve vtedy zrejme vznikla aj tematicky zaujímavá maľba vo víťaznom oblúku, ktorá pripomína Svätý rok 1975 - v strede je namaľovaný Chrám sv. Petra v Ríme a po stranách anjeli s pápežskou tiarou a kľúčmi sv. Petra. Vnútorné zariadenie kostola pochádza prevažne z konca 19. storočia. Neobaroková architektúra hlavného oltára je dielom bardejovského rezbára Pavla Grešáka, no tri hlavné plastiky na oltári - patrónku kostola sv. Katarínu Alexandrijskú a sv. apoštolov Petra a Pavla - vytvoril Bfetislav Kafka z Červeného Kostelca. Autorom troch oltárnych malieb je zasa Mikuláš Jordán z Prešova. V interiéri sa zachovali aj viaceré pamiatky zo staršieho obdobia. Zo 17. storočia, z obdobia okolo roku 1612, pochádza kamenná krstiteľnica a renesančný kalich. Zvon vo veži odlial prešovský zvonolejár Juraj Wierd v roku 1617. Vzácnou umelecko - historickou pamiatkou je aj renesančná náhrobná doska z červeného mramoru s reliéfnou polopostavou rytiera v brnení. Zobrazuje hrdinu protitureckých bojov Šimona Forgáča, ktorý zomrel vHertníku 24. septembra 1598 a bol tu aj pochovaný. Náhrobok vznikol pravdepodobne tesne po dokončení výstavby kostola na objednávku Šimonovho syna Žigmunda. V minulosti bol umiestnený v podlahe kostola, na ľavej strane pred bočným oltárom, v súčasnosti je zamurovaný do jeho južnej steny. V kostole sa nachádzajú aj zaujímavé pamiatky, ktoré sa vzťahujú priamo na jeho fundátorov. Nad vchodom do sakristie sú totiž zamurované mramorové tabule s erbami Žigmunda Forgáča a jeho manželky Kataríny Pálfíovej. Súčasťou interiérovej výzdoby hertníckeho kostola bolo kedysi aj niekoľko plastík zo 17. a 18. storočia, ktoré sa dnes nachádzajú v Etnografickom múzeu Slovenského národného múzea v Martine a v Šarišskom múzeu v Bardejove. Väčšinou ide o práce Františka Feega, vytvorené po roku 1764. Osobitne zaujímavé sú však dve staršie plastiky Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu z výjavu Ukrižovania, ktoré mohli byť súčasťou pôvodnej výzdoby kostola z roku 1612. Kostol sv. Kataríny v Hertníku sa však do cirkevných dejín Slovenska nezapísal primárne svojou výzdobou, ale predovšetkým tým, že v rokoch 1620 - 1635 boli v jeho krypte uložené pozostatky svätých Troch košických mučeníkov. Marek Križin, Štefan Pongrác aMelichar Grodecký boli katolícki kňazi, ktorí v septembri 1619 podstúpili v Košiciach mučenícku smrť za svoju vieru. Ich zohavené a zmučené telá hodili protestantskí hajdúsi najprv do kloaky a neskôr narýchlo pochovali na neznámom mieste. Mnohí katolícki magnáti sa dlho neúspešne pokúšali získať pozostatky týchto mučeníkov, aby ich mohli dôstojne a s pietou pochovať. Podarilo sa to až po polroku Kataríne Pálfiovej, tretej manželke Žigmunda Forgáča, a to údajne za jeden tanec s Gabrielom Bethlenom na slávnosti v Košiciach. Telá mučeníkov vykopané z tajného hrobu, ktorý prezradil mestský kat, Katarína najskôr
odviezla na svoj statok v Nižnej Šebastovej, no kvôli väčšej bezpečnosti ich v lete roku 1620 dopravila do Hertníka a uložila do krypty kostola. Po pätnástich rokoch nechala vtedy už vdova po palatínovi Žigmundovi zozbierať kosti mučeníkov a v umelecky zhotovenej cínovej rakve ich previezla do Trnavy, vtedajšieho centra uhorského katolicizmu. Keďže novopostavený univerzitný Kostol sv. Jána Krstiteľa ešte nebol dokončený, grófka uložila ostatky v kláštore klarisiek, kde bola v tom čase predstavenou jej dcéra Mária. Časť relikvií sa neskôr dostala do uršulínskeho a časť do jezuitského kostola. Grófka Katarína Forgáčová sa aktívne podieľala i na procese úradného skúmania prípadu košických mučeníkov, otvoreného ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmaňom už v roku 1628. Vo svojej svedeckej výpovedi dokonca prísažne potvrdila aj niekoľko zázrakov, dejiskom ktorých bol Hertník a jeho kostol. Proces beatifikácie košických mučeníkov však z rôznych dôvodov postupoval veľmi pomaly. Za blahoslavených boli vyhlásení až pápežom sv. Piom X. dňa 15. januára 1905. Výročný deň ich smrti - 7. september - sa stal sviatkom Košickej diecézy. V hertníckom kostole sa od roku 1907 nachádzajú relikvie spomínaných mučeníkov. Sú to tri malé čiastočky kostí, ktoré sú uložené v relikviári z pozláteného striebra v tvare monštrancie. Táto rokoková práca z druhej polovice 18. storočia je darom biskupskej kancelárie z Košíc. Relikvie sa od spomínaného roku 1907 uchovávali na ľavej strane lode kostola na malom oltári, ktorý vyhotovil bardejovský rezbár Pavol Grešák. Súčasťou tohto oltára, zrušeného v roku 1975 v rámci liturgických úprav, bol aj obraz košických mučeníkov s krajinkou v spodnej časti, ktorá znázorňovala hertnícky kostol a časť okolia. Originál obrazu sa síce nezachoval, ale od roku 1957 sa v kostole nachádza jeho kópia, zhotovená Mikulášom Bohunickým z Bardejova. Náboženská hodnota hertníckych relikvií sa ešte zvýšila v roku 1995, kedy sa uskutočnilo svätorečenie Troch košických mučeníkov. Rozhodnutím pápeža Jána Pavla ÍL, ktoré vyhlásil pri svojej návšteve v Košiciach, sa ich uctievanie rozšírilo na celú Cirkev. Žiara oslávenia týchto mučeníkov tak obrazne zasiahla aj hertnícky kostol.