Poloha a prírodné pomery Z histórie obce Kaštieľ v Hertníku Kostol v Hertníku Drobné sakrálne pamiatky
Zo života ľudí O školstve v Hertníku Kultúra a šport Turistika a rekrácia
Kaštieľ v Hertníku
História tohto objektu sa začala písať približne v polovici 16. storočia, kedy sa hertnícke panstvo stalo majetkom šľachtického rodu Forgáčovcov z Jelenca (Gýmeša). Jeden z jeho príslušníkov, barón Šimon Forgáč (1526 - 1598), získal v roku 1553 od cisára Ferdinanda I. za vojenské zásluhy v boji proti Turkom a sedmohradským kniežatám, okrem viacerých iných majetkov, aj donáciu na Hertník. Ako významný vojenský hodnostár potreboval pre svoje nové panstvo i primerane reprezentatívne sídlo. Stavbu renesančného kaštieľa však nerealizoval na zelenej lúke, ale pravdepodobne na mieste staršieho hradu, ktorý existoval niekedy od polovice 15. storočia ako vojensko-obranný bod pri odbočke z cesty, spájajúcej Bardejov a Prešov, do sabinovskej doliny a k Šarišskému hradu. Údajne ho vybudoval Ján Jiskra z Brandýsa a istý čas patril aj Jánovi Talafúsovi, bývalému Jiskrovmu kapitánovi, ktorý sa pridal k bratríkom. Forgáčovský kaštieľ bol vybudovaný ako štvorvežová dvojpodlažná bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu. Veľké nádvorie ohraničoval múr so vstupnou bránou, ktorý bol ešte na viacerých miestach spevnený baštami a po celom obvode ho zvonku chránila široká vodná priekopa. V staršej literatúre sa uvádza, že kaštieľ bol dokončený v roku 1563, no už v prvej polovici 17. storočia ho prestavovali. Súčasťou areálu kaštieľa sa stala aj veľká, tzv. Pánska záhrada s ovocnými a okrasnými stromami a rybníkom. Medzi záhradou a dvorom boli vybudované ešte hospodárske budovy a maj ér, kde bývalo služobníctvo. V roku 1679 kaštieľ vypálilo kurucké vojsko Imricha Tôkôliho, no na konci 17. storočia bol opäť opravený. K vybaveniu kaštieľa kedysi patrila aj kaplnka. Zachoval sa záznam, podľa ktorého ju ešte v roku 1858 vtedajšia grófka Forgáčová adaptovala a vybavila oltárom. Miestna povesť hovorí o tajnej chodbe, ktorá údajne vedie z kaštieľa do krypty kostola alebo do lesa. Ako centrum panstva, ku ktorému okrem Hertníka patrili okolité i vzdialenejšie dediny Osikov, Šiba, Hervartov, Krivé, Kríže, Bogliarka, Žatkovce, Livov, Venecia a Lukov, slúžil tento objekt približne 350 rokov. V roku 1857 Štefan Forgáč predal panstvo Fridrichovi Leopoldovi z Anhaltu. Ten však v Hertníku nebýval. "Panstvo z Desau" sem chodilo len raz alebo dvakrát do roka na poľovačky. Kaštieľ, v ktorom vlastne bývali iba správcovia panstva, chcel na začiatku 20. storočia odkúpiť poľský gróf Dembinski, aby ho využíval ako svoje letovisko v blízkosti Bardejovských Kúpeľov. Táto kúpa sa neuskutočnila, no už v roku 1906 bolo celé hertnícke panstvo aj s kaštieľom predané účastinárskej spoločnosti "Magyar Fôld". V roku 1907 táto spoločnosť predala hertnícke lesy židovským podnikateľom. Tí si najali 150 cudzích robotníkov, ktorí bývali v lese v kolibách. Pri železničnej zastávke na "Stavenci" postavili moderne zariadenú pílu, ktorá vyrúbané stromy spracúvala. Pánske polia v hertníckom chotári si v tej istej dobe postupne odkupovali Hertníčania. V roku 1910 sa lesy spolu s kaštieľom stali majetkom uhorského štátu. Budova kaštieľa bola výrazne poškodená v 2. svetovej vojne a preto musela byť v roku 1952 čiastočne obnovená. Posledná oprava sa uskutočnila na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia a objekt po nej získal svoju dnešnú podobu.
Kor - Gym
Od roku 1993 je v kaštieli umiestnené Integračné zariadenie KOR - GYM. Je to nezisková organizácia, ktorá bola zriadená na dobu neurčitú a funguje ako ústav pre ľudí s mentálnym a kombinovaným postihnutím bez rozdielu pohlavia a veku. Poskytuje komplexné sociálne služby v oblasti ústavnej sociálnej starostlivosti s celoročným, týždenným a denným pobytom. Má kapacitu 60 miest, pričom ďalších 12 je vyhradených pre krátkodobé relaxačno-rehabilitačné pobyty.